Lyoness!

<object data="http:////media-cdn2.spotwidgets.com/archive/spot/spot_video.swf?s=453197

Návrat ku koreňom – naše Slovensko

Nedá mi nepodeliť sa o môj zážitok z posledného víkendu, ktorý vo mne zanechal veľmi pozitívne dojmy, avšak na druhej strane je to veľmi smutné, pretože záver, ktorý z môjho príjemného zážitku vyplýva je negatívny pre bežnú populáciu. O čom tak zastreto rozprávam? So svojimi priateľmi som sa vybrala do Terchovej – trošku navštíviť našu krásnu slovenskú prírodu, na ktorú sa tak často zabúda, a ktorá dokáže človeka doplniť tou najlepšou pozitívnou energiou ako sa to len dá.

Náš plán bol od začiatku jasný – spraviť si víkendový výletík do prekrásneho prostredia Jánošikových dier, do rodiska nášho slovenského hrdinu (alebo ak chcete zbojníka) a dobiť si baterky na dlhší čas opustením stereotypného rýchleho moderného chladného sveta. Cieľ splnený, misia úspešná. Prvým základným poznatkom, ktorý chcem sprostredkovať je nádherná príroda, ktorá hoci sa k nám zachovala trochu nelichotivo – až príliš lialo a my sme trošku zablúdili, tak napriek hodinovej neplánovanej prechádzke v lejaku, moja imunita odolala a neskonala tak ako tu u nás západe, kde človek prejde dve minútky v daždi do tepla a hneď kýcha a soplí. Je to priam neuveriteľné, že celí premočení človek ide a ide a vníma to prostredie okolo seba, stretáva podobných zblúdilcov, a hoci sa priznám, že by som v tom momente najradšej stopla nejaké auto, ktorých len tak mimochodom chodilo okolo dosť, ale nikto nezastavil a nespýtal sa, či náhodou nepotrebujeme pomôcť, tak na duši som bola taká pokojná ako asi ešte nikdy. Dobre, jedna vec je príroda, poviete si, to človeka postaví na nohy a hocikde a kadekto už o takej prekrásnej prírode hovoril. A teda je načase prejsť k môjmu druhému poznatku, ktorý vo mne rezonuje ešte stále.

Sú to ľudia! Za posledných možno 25 rokov môjho života (teda celý môj život) som sa asi nestretla s tak úžasným ústretovým milým a priam netypickým správaním ako tu. V reštaurácii nás čakal milý pánko – časník v starších rokoch, ktorý vás priam otcovsky, či deduškovsky pokarhal, ak ste nechali na tanieri pár kúskov jedla. Normálne človek nevie zareagovať na tak milo podané slová a karhania, že čo sa mi to snaží asi povedať? Že oni na také plytvanie nie sú zvyknutí? Že tento zamestnanec sa k niekomu správa ako ku kamarátovi a pristupuje k vám ľudsky? Ak nájdem takúto reštauráciu u nás na západnom Slovensku, tak … svet sa asi zbláznil. Bolo to normálne dojímavé, ako si tu ľudia vážia úplne iné hodnoty. To, že to nebola výnimka sa mi potvrdilo v miestnom múzeu, ktoré bohužiaľ bolo trošku zatečené, keďže lialo a snežilo a na opravu zrejme nie sú peniaze, keďže naši drahí ministri musiať mať na svoj luxus. Pani v múzeu nás podľa správnosti skasírovala, na osobu 2eurá, ale keď sme sa informovali na možnosť fotenia, a či poplatok 1euro za fotenie je na osobu, veľmi milo a priateľsky nám zdelila, že “ááále foťte si koľko chcete, nemusíte platiť”, tak to človeka donúti nielen premýšľať, ale aj sa hanbiť, že sám by to neurobil, lebo sme naučení inak – chceš úsmev tak zaplať…

Je naozaj škoda, že sa nestará naša vláda o propagovanie typických slovenských krajov, čo by prinieslo samozrejme aj peniazky do štátnej kasy, ale hlavne by to šírilo krásne meno Slovenska do sveta a možno, že aj by z našich chladných moderných miest by sme sa viac zamýšľali nad tým, prečo tí ľudia tam v dedinke Terchová sú takí milí? Prečo oni si zachovali ľudskosť v pravom slova zmysle? A kde sme my urobili chybu? Na záver spomeniem už len majiteľku penziónika, kde sme prespali. Bola to veľmi vrúcna a milá pani, ktorá nás milo privítala, ba až s hanblivosťou a veľmi milo sa spýtala, či môžeme zaplatiť už v deň, keď sme prišli, hoci aj skôr ako je check-in, čo by inde bol nesmierny problém, za ktorý sa platí. No a táto istá pani ani len neprišla po nás skontrolovať izbu a natoľko nám verila, že keď sme odchádzali, len sme mali nechať kľúčiky tam pri penzióne. Tak milí moderní páni a dámy, zamyslime sa, kedy sme takýto prístup videli a či sa nám páčil… A ak sme nevideli, je to o dôvod viac sa zamyslieť… Ďakujem, Terchová !